Kôpor ako základ českých nakladaných uhoriek aj gréckeho dipu tzatziki. Spoznajte túto vitamínovú bombu viac!

Kôpor sa zdá byť úplne obyčajnou bylinkou.

Na slovenských záhradkách je ho dostatok, pretože rastie skoro ako burina.

Viete však, že je absolútnou jednotkou v obsahu vitamínov?

Čo všetko ešte skrýva? Čítajte v nasledujúcom článku!

Čo je kôpor?

Kôpor vonný ( Anethum graveolens ) je jednoročná rastlina, ktorá je príbuzná zeleru, mrkve i feniklu. Hojne sa pestuje v Európe a Ázii. Spolu s pažítkou a petržlenovou vňaťou kučerou tvorí základné bylinné trio európskych kuchýň. Kôpor sa stal súčasťou aj niekoľkých tradičných jedál, napríklad boršče alebo guľajdy.

Staroveké civilizácie využívali kôpor už od pradávna a to prevažne pre jeho liečivé schopnosti. Bol nájdený v hrobke egyptského faraóna Amenhotepa II. a najslávnejší grécky lekár Hippokrates vyrábal liečivú kôprovú ústnu vodu.

Ako vyzerá kôprová rastlina?

Kôpor má duté stonky, na ktorých rastú rozvetvené listy. Tie sa podobajú papradiu, označujú sa aj ako „pierka“. Celá rastlina kôpru máva sýto zelenú farbu, niekedy aj chladne modrozelenú. Kvety sú žlté a rastú do tvaru „dáždnika“. Na nich následne dozrievajú semená, ktoré však nie sú semenami, ale celými plodmi kôpru.

Celý kôpor je silne aromatický, vrátane stoniek a kvetov. Kôprové listy chutia ako aníz zmiešaný so sladkým drievkom a citrónovou trávou. Menej používané kôprové semienka sú viac podobné rasce.

Kôpor nie je aníz

Kôpor sa často mylne zamieňa s anízom. Jeho rodové meno Anethum totiž pochádza z gréckeho pomenovania ánīson. Tento názov kedysi označoval ako aníz, tak kôpor. Až počas novoveku sa ustálilo označenie Anethum pre kôpor a Anisum pre aníz.

Aníz tiež patrí do čeľade miříkovitých, jeho listy sú však typicky „krajkové“ a so sladkou sladkého drievka.

Liečivé účinky kôpru

Kôpor sa v ľudovom liečiteľstve používa na liečbu zažívacích problémov, vrátane koliky u dojčiat. Predpokladá sa, že redukuje hromadenie plynov v črevách a tým predchádza bolestivému nadúvaniu.

Vedecké výskumy potvrdili, že kôpor je veľmi bohatý na rastlinné flavonoidy. Tie znižujú riziko vzniku mŕtvice a taktiež podporujú zdravé fungovanie mozgu.

V kôpre sa vyskytujú aj terpény. Zlúčeniny, ktoré majú protizápalové, antivírusové a protirakovinové vlastnosti. Kôprový terpén zvaný d-limonén sa počas výskumu preukázal ako veľmi účinný pri liečbe rakoviny pľúc a prsníka.

Esenciálne oleje obsiahnuté v kôpre majú antibakteriálne účinky. Vie usmrtiť aj potencionálne veľmi škodlivé baktérie, napríklad zlatého stafylokoka. Pri liečbe črevných baktérií je kôpor dokonca rovnako úspešný ako bežné farmaceutiká.

Kôpor je tiež prírodným liekom na nespavosť. Zmierňuje stres, má upokojujúce účinky na telo i myseľ a tým zlepšuje kvalitu spánku.

Obsah vitamínov

Čerstvý kôpor má veľmi nízky obsah kalórií, ale je prekvapivo bohatý na základné živiny. 100g porcie kôpru poskytuje veľké množstvo bielkovín (3,5 g) a vlákniny (2,1 g). Z odporúčaného denného príjmu ponúka 154% vitamínu A a 142% vitamínu C. Čo sa týka minerálov, je kôpor dobrým zdrojom vápnika, železa a draslíka.

Semená kôpru obsahujú menej vitamínov, ale poskytujú viac bielkovín, vlákniny a zdravých tukov. Tiež sú bohaté na vápnik, 100 g porcie semien zaistí telu až 150% odporúčanej dennej dávky vápnika.

Kôpor je naozaj unikátny. Ako obyčajná bylinka predbehne v obsahu vitamínov aj najzdravšie ovocie a zeleninu, čo je zrejmé aj v nasledujúcej tabuľke:

S čím kôpor kombinovať?

Kôpor sa skvele dopĺňa s feniklom, zelerom, mrkvou, petržlenom, tuřínom, okrúhliacim, bielym i červeným kapustou a chrenom.

Tiež je výborný v kombinácii s uhorkou, kukuricou, hráškom, šošovkou, zemiakmi, cuketou, paradajkami, kyslou smotanou, jogurtom, bielym vínom, jablčným a vínnym octom, ryžovým, sezamovým a olivovým olejom.

Tradične sa používa na dochutenie rýb, morských plodov, kaviáru, kuskusu, bulguru, hydinového a jahňacieho mäsa, vajec a syrov.

Kôpor v receptoch

• Tradičným českým pokrmom, ktorý buď milujete alebo nenávidíte, je omáčka z kôpru. Takzvaná koprovka je známa naprieč všetkými generáciami, od školských jedální až po nedeľné obedy u babičiek. Inšpirujte sa top receptami na kôprovú omáčku a vyskúšajte klasickú verziu s hovädzím mäsom alebo vajíčkom, ale aj menej známy variant bez zahustenia múkou!

• Osviežujúci grécky uhorkový dip určite poznáte. Viete však, že v originálnom a pravom recepte na tzatziki nie sú hocijaké bylinky, ale len kôpor?

• Ďalšou európskou klasikou je kôprová polievka, ktorá je na tom s (ne)popularitou dosť podobne ako kôprová omáčka. Kôpor však môžete pridať aj do iných polievok, napríklad poctivá guľajda z čerstvých húb sa bez neho nezaobíde!

• Kôpor a biela kapusta – kombinácia, ktorá chutí a nikdy nesklame. Nebojte sa experimentovať a vyskúšajte aj niečo neobvyklé, napríklad kapustový šalát s kôprom, makom a feniklom .

• V kuchyni je možné použiť nielen stonky a listy, ale aj semienka. Sušené kôprové semienka sa používajú ako korenie na dochutenie nálevov a lákov na zaváranie. Nakladané kyslé uhorky určite poznáte, ale čo napríklad zavarené pikantné rohy ?

Čerstvé vs. sušené

Sušený kôpor je v predaji v každom supermarkete. Na rozdiel od ostatných byliniek však nie je koncentrovanejšia, naopak – sušením stráca väčšinu svojej arómy. Sušeného kôpru tak musíte použiť viac ako ste zvyknutý u iných byliniek.

Semienka vs. listy

Čím dlhšie sa listy varia, tým viac chuti stráca. Do jedál ich pridávajte až v poslednom kroku varenia, na poslednú chvíľu a tesne pred servírovaním.

Úplným opakom je kôprové semienko, ktoré treba najskôr zahriať, aby rozvinulo svoju chuť a arómu. Ideálne ho najskôr sprudka opečte na panvici a potom až pridajte do pokrmu.

Skladovanie kôpru

Čerstvý kôpor má tendenciu rýchlo vädnúť. Aby ste ho udržali čo najdlhšie svieže, vložte celé vetvičky do pohára s vodou, zhora zakryte vreckom a takto uchovávajte v chladničke.

Kôpor môžete tiež zamraziť:

1. Listy rozmixujte v mixéri spoločne s vodou (pomer 4 hrnčeky čerstvých kôprových listov na 0,5 hrnčeka vody).
2. Vzniknutú jemnú pastu nalejte do foriem na ľad.
3. Kôprové kocky ľadu nemusíte pred použitím rozmrazovať, rovno ich pridávajte do hrnca či panvice.

Sušený je síce menej aromatický, ale je to najjednoduchší spôsob, ako pridať trochu kôprovej arómy do receptov po celý rok.

1. Celé vetvičky kôpru (stonky vrátane listov) zviažte do menších zväzkov, napríklad po desiatich.
2. Tieto zväzky nechajte visieť „hlavou“ dole na suchom, dobre vetranom mieste a po dobu 2 týždňov.
3. Usušené listy oddeľte od stoniek a potom ich rozdrobte na menšie kúsky. Pokiaľ sú dostatočne suché, pôjdu rozdrviť jednoducho a rýchlo medzi prstami.
4. Drvený kôpor skladujte vo vzduchotesných nádobách, kde vydrží chutný aj jeden rok.

Pestovanie kôpru

Kôpor je nenáročná rastlina, ktorá rastie skoro ako burina. Vysadzuje sa na jar a na miesto, kde porastie po celú dobu. Kôpor totiž nemá rád narušovanie koreňov a presádzanie.

Neodporúča sa pestovať kôpor v blízkosti feniklu. Tieto dve rastliny sa s obľubou krížia, čo má za následok hybridy so zlou chuťou.

S obľubou sa však pestuje v blízkosti kapusty, brokolice, karfiolu a kelu. Zlepšuje ich rast, pretože svojou vôňou odpudzuje škodcov.

Kôpor sa žne už začiatkom leta, akonáhle má rastlina aspoň päť listov. Dôležité je, žať kôpor priebežne – čím viac listov sa zožne, tým viac nových narastie.

Ak necháte kôpor dozrieť, tak vykvitne a vyprodukuje semená. Pokiaľ kvety zavčasu neodrežete, kôpor sa pomocou semien rozmnoží po celej záhrade, je to totiž majster samovýsevu.

Semená možno žať už na začiatku augusta, kedy dozrievajú a majú hnedastú farbu. Stačí celé kvety odrezať, otočiť ich „hlavou“ nahor a semienka z nich vyklepať.