Nie je zeler ako zeler alebo čo ešte neviete? Spoznajte všetky jeho tajomstvá!

Zeler je nevzhľadná zelenina, ktorá svojim zjavom človeka skôr odrádza, než aby lákala.

Avšak funguje veľmi dobre v mnohých receptoch, poctivá sviečková omáčka by bez zeleru nebola poctivá a už vôbec nie tradičná.

Nielen to! Zeler je navyše nízkokalorický a radí sa medzi najdiétnejšie suroviny celého sveta.

Myslíte si, že ho poznáte, ale je to skutočne pravda?

Objavte všetko, čo ste doteraz ani netušili!

Čo je zeler?

Medzi zeleninu označovanú ako zeler patria všetky druhy rastliny, ktorá má botanický názov mierok zeler ( Apium graveolens ). Avšak nie každý zeler je zelerom, naprieč celou planétou sa vyskytujú značné rozdiely v používaní druhov týchto rastlín. Tým dochádza aj k zamieňaniu jednotlivých názvov a označení.

Apium graveolens var. rapaceum Apium graveolens var. dulce
v ČR známy ako zeler v ČR známy ako zeler stopkový
v USA známy ako zeler stopkový, koreňový,
(angl. celeriac, zelery root)
v USA známy ako zeler
(angl. zelery)
pestovaný pre koreň pestovaný pre stopky
používaný prevažne v Európe a Ázii používaný prevažne v Severnej a Južnej Amerike

Zeler buľvový tak, ako ho (ne)poznáte

Zeler (nevzhľadná biela buľva) pochádza z rastliny Apium graveolens var. rapaceum . Všeobecne sa mylne označuje za koreň stonkového zeleru ( Apium graveolens var. dulce ), ale nie je tomu tak. Každý z týchto zelerov je úplne iným druhom.

Zeler buľvový rozkrojený a celý
zdroj: cuisinart.com

Zeler buľvový ( Apium graveolens var. rapaceum ) je vo svete niekedy nazývaný ako stonkový zeler, zatiaľ čo konkrétne v Európe sa označenie „stonkový zeler“ používa pre stonkový druh zeleru ( Apium graveolens var. dulce ). Pokiaľ teda napríklad v USA budete vyžadovať „rapíkatý zeler“, je pravdepodobné, že dostanete zelerovú buľvu.

Zeler sa radí do koreňovej zeleniny, podobne ako mrkva. Jeho buľva však v skutočnosti nie je buľvou, ani koreňom, ale stonkou alebo hypokotylom. Z neho rastú korene rastliny.

Zeler ako liek: Prečo je zdravý?

Zeler poskytuje vysoký obsah vlákniny, minerálov a vitamínov. Je bohatý predovšetkým na vitamín B6, C a K, minerály draslík a železo. Tiež je zdrojom niekoľkých zdraviu prospešných antioxidantov. Ich účinky sú popísané ďalej v článku.

Obsah živín, vitamínov a minerálov v 100 g zeleru:

Zeler surový
100 g
Odporúčaná denná dávka
1 zeler (500 g)
Vápnik 43 mg 21%
Železo 0,7 mg 35%
Draslík 300 mg 405%
Zinok 0,33 mg 11%
Mangán 0,158 mg 7%
Vitamín C 8 mg 40%
Vitamín B6 0,165 mg 58%
Cholín 9 mg 4,5%
Vitamín E 0,36 mg 18%
Vitamín K 41 µg 215 %

Zelerové antioxidanty pôsobia silne protizápalovo a chránia ľudské bunky pred poškodením voľnými radikálmi. Z toho dôvodu je konzumácia zeleru odporúčaná ako prevencia srdcových chorôb a Alzheimerovej choroby.

Zeler okrem iného obsahuje aj veľké množstvo vitamínu C, ktorý značne posilňuje imunitný systém. Má antikarcinogénne, antioxidačné a antivírusové schopnosti. Znižuje riziko vzniku rakoviny žalúdka, hrubého čreva a konečníka.

Dospelému človeku ponúka jeden zeler až 215% odporúčanej dennej dávky vitamínu K. Ten je veľmi dôležitý pre zdravie kostí. Podporuje vstrebávanie vápnika a tým zabraňuje strate kostnej hmoty. Štúdie preukázali, že ľudia, ktorí majú vitamín K bežne zaradený v strave, majú o 22 % nižšie riziko zlomenín. Denná dávka 45 mg vitamínu K preukázala účinný efekt, ktorý viedol k zníženiu rizika zlomeniny bedra u starších ľudí o neuveriteľných 77 %.

Zeler poskytuj ďalší dôležitý prvok – draslík. Konzumácia vyšších dávok draslíka je všeobecne spájaná s nižším rizikom mŕtvice, podľa niektorých štúdií znižuje toto riziko o celých 13%. Jeden zeler poskytuje cez 400% odporúčaného denného príjmu draslíka. Z toho dôvodu je vhodnou stravou pre seniorov ako prevencia cievnej mozgovej príhody.

Kedy je konzumácia surového zeleru nebezpečná?

Surový zeler patrí medzi silné alergény, môže tak vyvolať naozaj závažnú reakciu. Medzi príznaky alergie na zeler patria:

  • vyrážka, žihľavka
  • opuch v oblasti krku a tváre
  • problémy s dýchaním, dýchavičnosť a kašeľ

Pri ťažkostiach s dýchaním je nutné vyhľadať lekársku pomoc, môžu totiž viesť až k stavu anafylaxie. Tento anafylaktický šok je život ohrozujúci a môže byť aj smrteľný.

Tepelnou úpravou sa zelerové alergény eliminujú, tým sa znižuje aj riziko alergickej reakcie. Obvykle sa alergény úplne zničia až potom, čo zeler prejde bodom varu.

Na čo si dať ešte pozor pred konzumáciou zeleru?

Zeler sa zároveň radí na 11. miesto v rebríčku potravín, ktoré sa najčastejšie ošetrujú pesticídmi. Neumytý zeler môže spôsobiť alergickú reakciu len kvôli tomu, že je pokrytý pesticídmi. Tie sa tiež zaraďujú medzi alergény. Vo väčšom množstve môžu byť pesticídy aj toxické a môžu spôsobiť príznaky ľahkej otravy.

Tehotné ženy by mali zeler (ako surový, tak varený) konzumovať s mierou a skôr ojedinele. Obsahuje totiž zlúčeniny, ktoré môžu stimulovať maternicu a vyvolávať predčasné kontrakcie.

Ako pripraviť zeler

  1. Zeler riadne umyte.
  2. Ostrým nožom odrežte korene („chvostíky“).
  3. Odrežte stvrdnutú (tzv. zdrevnatenú) spodnú a hornú časť.
  4. Škrabkou olúpte celý zeler, zo zle dostupných miest šupku vyrežte nožom.
  5. Dobre olúpaný zeler stratí asi ¼ svojej hmotnosti.

Biela dužina začne po odstránení šupky reagovať so vzduchom (oxidovať) a zhnedne. Pokiaľ sa teda nechystáte zeler spracovať ihneď, ponorte ho do vody s kvapkou citrónu či octu.

Ako zeler konzumovať, tipy na spracovanie a recepty

Nielenže je zeler bohatý na vlákninu, ale má aj nízky obsah sacharidov. Je tak perfektnou náhradou zemiakov v nízkosacharidových diétach. Jeho použitie v receptoch keto diéty je čím ďalej populárnejšie, pretože zelerom možno nahradiť nielen zemiaky, ale aj batáty alebo kvaka.

Navyše je nízkokalorický, neobsahuje skoro žiadny tuk, preto je vhodný aj pre deti a to už od ukončeného šiesteho mesiaca veku.

Porovnanie nutričných hodnôt zeleru a zemiakov:

Zeler surový
100 g
Zeler varený
100 g
Zemiaky varené
100 g
Energetická hodnota 42 kcal 27 kcal 78 kcal
Bielkoviny 1,5 g 0,96 g 2,86 g
Tuky 0,3 g 0,19 g 0,1 g
Sacharidy 9,2 g 5,9 g 17,2 g
Vláknina 1,8 g 1,2 g 3,3 g

Je možné jesť surový zeler?

Surový zeler je výnimočne chrumkavý a šťavnatý. Má orieškovú chuť, ktorá sa však varením vytráca. Z toho dôvodu tak mnoho kuchárov preferuje skôr použitie surového zeleru ako vareného. Nie je to nič neobvyklé, obzvlášť ak je cieľom svieži a ľahký pokrm.

Zo surového zeleru, strúhaného alebo jemne nakrájaného, sa bežne pripravuje zelerový šalát s jablkami . Táto sladká a zároveň slaná kombinácia je nielen skvelou a zdravou desiatou pre deti, ale poslúži aj ako odľahčená a zároveň chrumkavá príloha na obed. Napríklad vo Francúzsku sa zeler používa prevažne v nevarenom stave a to kvôli tradičnému šalátu Céleri Rémoulade, ktorý sa skladá iba zo surového zeleru a zálievky.

Tradične sa čerstvý zeler tiež využíva na prípravu zdravých a ľahkých nátierok, inšpirujte sa top receptami na zelerové nátierky a vyskúšajte populárnu verziu s mrkvou alebo so syrom.

Ako dlho sa zeler varí?

  • Dôkladne olúpaný zeler nakrájajte na 3cm kúsky.
  • Vložte ich do hrnca a zalejte vodou tak, aby boli úplne ponorené.
  • Pod pokrievkou a na miernom ohni varte 15 minút do mäkka.

Takto uvarený zeler je možné podávať rovno, iba jemne osolený a s maslom. Tiež je možné ho roztlačiť a dochutiť bylinkami, podobne ako šťouchané zemiaky.

Ďalšou obľúbenou možnosťou je uvarené kúsky rozmixovať do zelerového pyré. Pokiaľ nie ste fanúšikom čisto zelerovej chuti, skombinujte ho so zemiakmi a servírujte zemiakovo-celerovú kašu, s holandským rezňom napríklad.

V Európe sa zeler všeobecne najviac využíva ako surovina do polievok. Kvôli štipľavej chuti sú polievky z zeleru obľúbené predovšetkým v zime, na zahriatí. Nielenže sú nesmierne zdravé, ale aj značne zasýtia. Otestuje niektorý z receptov na zelerovú polievku , milo vás prekvapí.

Keď sa povie „sviečková“, väčšina ľudí si okamžite vybaví omáčku tradičnú a poctivú, na smotane. Takú, ktorú varili babičky našich babičiek. Pravá sviečková však nie je sviečkovou bez zeleru. Prezrite si tradičné aj netradičné recepty na sviečkovú omáčku a uvidíte sami, že je zeler súčasťou snáď každej verzie – ako tej pravej, tak aj nepravej sviečkovej.

Ako dlho sa zeler pečie?

  • Rúru rozpáľte na 240 °C.
  • Zeler nakrájajte na kúsky a potrite olivovým olejom.
  • Pečte zhruba 40 minút. Počas pečenia je vhodné zeler niekoľkokrát premiešať, aby sa opekol zo všetkých strán.

Pečený zeler je možné podávať ako prílohu k mäsu, napríklad namiesto tzv. „amerických“ zemiakov.

Pokiaľ zeler nakrájate na tenké plátky, tak z nich rovnakým spôsobom upečiete za 15-20 minút zdravé chipsy. Nezabudnite tiež skúsiť recept na zelerové hranolky , ktoré sa tiež pečú v rúre a ako príloha vyzerajú na tanieri oveľa lepšie ako zelerové kúsky.

Veľkej obľube sa tiež tešia placky z zeleru a to v mnohých variantoch. Či už v zdravšej verzii – pečené v rúre, tak aj v tej menej zdravej – vyprážané v oleji. Nechajte sa inšpirovať tými najlepšími receptami na zelerové fašírky alias rezne a objavte placky vhodné nielen pre vegetariánov a vegánov, ale aj pre mäsožravcov!

Použitie v receptoch: S čím zeler kombinovať?

Zeler funguje skvele v kombinácii s rozmarínom, tymiánom, koriandrom, petržlenom, bazalkou, libečkom, zázvorom, chilli, kurkumou, karí, plesňovými syrmi, vlašskými orechmi, jablkami, hruškami, ananásom, mrkvou, petržlenovou vňaťou, petržlenovou vňaťou , rybami, hydinovým a bravčovým mäsom.

Ako zeler skladovať?

Pokiaľ sa zeler skladuje na suchom mieste av teplotách do 10 °C, vydrží v poriadku až päť mesiacov. Uchovávajte ho však bez stoniek a listov, aby nemal tendenciu hniť od stredu.

Spracovanie zvyšných listov a vňate zeleru

Listy zeleru sa nemusia nutne vyhadzovať. Možno ich usušiť, podobne ako iné bylinky a následne nimi koreniť. Oproti inému koreniu však listy buľvového zeleru postupom času strácajú arómu.

Zelerovú vňať môžete ihneď po zbere spracovať do vývaru, alebo do dusenej zmesi koreňovej zeleniny. Vňať je jedlá a jej použitie je úplne bezpečné. Veľmi rýchlo sa však kazí, respektíve vädne a stáva sa tak chuťovo nedobrou.

Ako nakrájané vňate, tak aj listy je možné bezpečne zamraziť, tým si uchovajú svoju typickú chuť a môžete ich využívať po celý rok.

Pestovanie a zber

Pretože nie je mrazuvzdorný, vysádza sa zeler najskôr v druhej polovici mája, kedy je zem už prehriata. Zeler nepatrí medzi nenáročné plodiny, ale naopak, vyžaduje výživnú pôdu a dostatok vody. Zeler sa bežne žne už v júli, aj keď nemá ešte plne vyrastené buľvy. Úplný zber zrelého zeleru potom prebieha až v septembri.

Zeler stopkový

Stopkatý zeler ( Apium graveolens var. dulce ) je jednou zo základných surovín americkej kuchyne, kde sa označuje iba ako „celer“. V Českej republike jeho obľuba v posledných rokoch tiež značne stúpa. Oproti buľve sú stopky viac vodnaté, teda nemajú toľko dužiny. Z toho dôvodu si po spracovaní takmer neuchovávajú svoju špecifickú zelerovú chuť.

Zeler stopkový viac kusov
zdroj: eatingwell.com

Čo je stopka? Za stopky sú mylne označované jednotlivé stonky rastliny, tie sa však nazývajú rebrami. Stopka je potom celý jeden trs týchto rebier/stoniek. Teda jednou stopkou je celý jeden stopkový zeler.

Stopkový zeler a vplyv na ľudské zdravie

Pretože je stopkový zeler z 95 % tvorený vodou, neobsahuje také veľké množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov ako zeler buľvový. Napriek tomu je však stále dobrým zdrojom draslíka a tiež vitamínu K, toho ponúka až 40% z odporúčanej dennej dávky.

Obsah vitamínov v 100 g rapíkatého zeleru:

Zeler stopkový surový
100 g
Odporúčaný denný príjem
Voda 95,4 g X
Vápnik 40 mg 4%
Horčík 11 mg 3%
Draslík 260 mg 70%
Zinok 0,13 mg 1%
Vitamín C 3,1 mg 3%
Niacín 0,32 mg 2%
Luteín a zeaxantín 283 μg 4%
Vitamín E 0,27 mg 3%
Vitamín K 29,3 μg 40%

Chrumkavé stopky ponúkajú množstvo zdravotných výhod, pretože obsahujú približne 25 protizápalových zlúčenín. Tie, ako je z názvu zrejmé, pôsobia ako prevencia zápalu v tele. Zabraňujú napríklad prepuknutiu artritídy a osteoporózy.

Jedinečnú ochranu potom stopky poskytujú tráviacemu traktu, prevažne žalúdku. Štúdie preukázali, že ich zlúčenina apiuman znižuje výskyt žalúdočných vredov a pomáha obnovovať zdravý stav žalúdočnej steny. Stopkatý zeler tiež riedi žalúdočné šťavy, z toho dôvodu je bežne súčasťou diét, ktoré eliminujú problémy s refluxom pažeráka.

Všeobecne sa stopkový zeler odporúča tiež na zmiernenie menštruačných bolestí. Vzhľadom na veľký obsah vody, zmierňuje počas menštruácie aj nadúvanie a črevné problémy. Konzumácia stopiek podporuje prekrvenie maternice, preto môže v niektorých prípadoch pomôcť so spustením menštruácie. Avšak vďaka tejto vlastnosti môže počas menštruácie zapríčiniť aj oveľa silnejšie krvácanie.

Ako stopkový zeler pripraviť, uvariť a jesť? Veľký súhrn!

So svojimi 9 kalóriami na jednu celú stopku, je stopkový zeler považovaný nielen za nízkokalorické jedlo, ale dokonca za jedno z najdiétnejších. Neobsahuje žiadny cholesterol a tuky, sacharidy potom v úplne zanedbateľnom množstve.

Nutričné hodnoty rapíkatého zeleru surového a vareného:

Zeler surový
1 kus (trs)
Zeler varený
1 kus (trs)
Energetická hodnota 8,96 kcal 11,52 kcal
Bielkoviny 0,44 g 0,53 g
Sacharidy 1,9 g 2,56 g
Vláknina 1,02 g 1,02 g
Tuky 0,11 g 0,10 g
Vápnik 25,6 mg 26,88 mg
Horčík 7,04 mg 7,68 mg
Sodík 51,2 mg 58 mg
Selén 0,26 μg 0,64 μg
Vitamín C 1,98 mg 3,9 mg
Niacín 0,205 mg 0,238 mg
Luteín a zeaxantín 181 μg 210 μg
Vitamín K 18,8 μg 24,2 μg
Vitamín E 0,173 mg 0,223 mg

Stopkový zeler si pri tepelnej úprave obsah živín nielen zachováva, ale naopak zvyšuje! Napríklad množstvo vitamínu C sa varením zdvojnásobuje. Teda varený, dusený, pečený, grilovaný je ešte zdravší a telu prospešnejší.

Ako dlho sa stopkový zeler varí?

Najlepším spôsobom, ako variť stopkový zeler, aby sa nerozvaril, je pomalé dusenie.

  1. Vyskladajte jednotlivými rebrami dno panvice alebo hrnca, osoľte, okoreňte a pridajte asi 2 polievkové lyžice masla a hrnček vody.
  2. Zakryte pokrievkou a na miernom plameni varte 30 minút.

Stopkatý zeler je v niektorých častiach sveta naozaj nepostrádateľnou surovinou. Obľúbený je nielen v kuchyni americkej, ale aj vietnamskej a francúzskej. Stáva sa nenahraditeľným základom omáčok a predovšetkým vývarov a polievok. Vyskúšajte niektorý z receptov na polievky z řapíkatého zeleru a pochutnajte si podobne ako Francúzi, alebo sa naučte prípravu Mirepoix a vytvorte si vlastný recept na polievku z řapíkatého zeleru!

Mirepoix alebo varený stopkový zeler základom kuchyne

Stopkatý zeler je súčasťou takzvaného Mirepoix, ten je práve základom niekoľkých stoviek receptov na polievky a omáčky. Ide o tradičnú techniku, ako pripraviť chuťový základ. Mirepoix pochádza z Francúzska; dobre známy je však aj v Českej republike.

Ako sa pripravuje francúzsky Mirepoix?

  • Mirepoix sa skladá z cibule, řapíkatého zeleru a mrkvy a to v pomere 2:1:1.
  • Táto zelenina sa nakrája a následne „varí“ vo väčšom množstve masla pri skutočne nízkej teplote. Za stáleho miešania asi 12 minút do zmäknutia a zozlatnutia (nesmie úplne zhnednúť).
  • Mohlo by sa zdať, že sa jedná o zeleninu restovanú, ale zámerom spôsobu prípravy Mirepoix nie je karamelizácia ako pri restovaní, ale uvarení.

Mirepoix je vhodné pripravovať vo veľkom množstve, ktoré stačí po vychladnutí rozdeliť na jednotlivé porcie a zamraziť, čo ocení úplne každý kuchár pre budúce (veľmi rýchle) použitie.

Mirepoix surový nakrájaný
zdroj: theforkedspoon.com

Ďalšie známe variácie:

  • The Holy Trinity: maslo + cibuľa, stopkatý zeler, zelená paprika v pomere 1:1:1
  • Soffritto (taliansky základ): olivový olej + cibuľa, mrkva, stopkový zeler v pomere 1:3:3, na posledných 5 minút varenia sa podlieva pohárom bieleho vína
  • Sofrito (španielsky základ): olivový olej + cesnak (celá hlava), cibuľa, paradajka, paprika v pomere 1:2:2:3
  • Pinçage: maslo + cibuľa, stopkový zeler, mrkva, paradajkový pretlak (konzerva) v pomere 2:1:1, pretlak sa varí od začiatku s ostatnou zeleninou
  • Čínsky základ: slnečnicový olej + jarná cibuľka (zväzok), cesnak, zázvor v pomere 2:1:1
  • Indický základ: ghí + cibuľa, cesnak (celá hlava), zázvor, chilli v pomere 2:1:1:1

Pečený stopkový zeler

Pre mnoho kuchárov je stopkový zeler primárne zeleninou na varenie, alebo naopak surovinou na surové použitie. Pečený nie je tak bežný, za to je však o to chutnejšie! Navyše vyzerá na tanieri naozaj skvele.

Dôležité pravidlá pre prípravu pečených stopiek:

  1. Vždy stopky riadne umyte a očistite. Odrežte všetky listy, ktoré by sa zbytočne pálili a stopky pozdĺžne rozpoľte.
  2. Pečte pomaly. Stopkový zeler sa pečie dlhšie, aby skaramelizoval a zosladol.
  3. Stopky položte na papier na pečenie, reznou stranou nahor. Dôkladne pomažte každý kúsok zo všetkých strán olivovým olejom. Osoľte.
  4. Pečte v dobre predhriatej rúre na 180 °C asi 50 minút.
  5. V priebehu pečenia stopky niekoľkokrát otočte, aby sa opekli zo všetkých strán.
  6. Stopkový zeler je upečený vo chvíli, keď je dostatočne mäkký na to, aby sa dal ľahko a ľahko prepichnúť nožom a je celý zlatistý až hnedý.

Pečené stopky podávajte ako desiatu, napríklad s obľúbeným bylinkovým, cesnakovým alebo syrovým dipom. Výborne sa k nim hodí aj grécka omáčka s kôprom alias tzatziki .

Konzumácia surového stopkového zeleru

Použitie stopiek za surova je najobľúbenejším spracovaním vôbec. Bežne sa napríklad konzumuje len tak, samotný ako zdravá desiata či neskorá večera. Nakrájaný sa tiež pridáva do zeleninových mís či šalátov, alebo sa využíva na prípravu nátierok. Inšpirujte sa tipmi na zelerové nátierky a skúste niečo neobvyklé, napríklad recept na nátierku z rapíkatého zeleru s arašidovým maslom.

Keďže má nesmierne zdravotné prínosy pre tráviaci systém, je neoddeliteľnou súčasťou mixovaných nápojov alias smoothie. Najčastejšie sa kombinuje s mrkvou, jablkami, uhorkou, špenátom a jahodami. Prezrite si všetky recepty na zdravé smoothie z řapíkatého zeleru a vyberte si taký, ktorý vám nielen zachutí ale aj naštartuje deň!

Druhy stopkového zeleru

Podľa archeologických dôkazov sa stopkový zeler cielene pestoval už okolo roku 850 pred nl a to pre svoje liečivé účinky. Počas novoveku sa vyšľachtilo niekoľko stoviek (možno aj tisícok) odrôd. Len Taliani vyšľachtili na niekoľko desiatok kultivarov, pretože pôvodný stopkatý zeler im prišiel chuťovo veľmi výrazný a horký.

Medzi tri úplne základné druhy patria: stopkatý zeler zelený, ružový a biely.

Ružový stopkový zeler

Ako už sám názov napovedá, stopka a rebrá tohto zeleru majú ružovú farbu, a to ako svetlú, tak aj tmavú fuchsiovú. Oproti klasickému zelenému kultivaru je ružový zeler menší, ale aromatickejší. Má silnú bylinkovú chuť, ktorá tepelnou úpravou slabne a sladne.

Pochádza z Ázie a najskôr je priamym potomkom pradávneho divokého druhu zeleru. Dodnes je v Číne považovaný za ojedinelú a špeciálnu prísadu, ktorá sa podáva iba v luxusných reštauráciách.

Výborne sa hodí k fermentovaným sójovým produktom, mandliam, sezamovému a ryžovému oleju, ryži, zemiakom, ustriciam, krevetám, hydinovému, bravčovému a hovädziemu mäsu, zázvoru, chilli, cesnaku a hubám.

Ružový stopkový zeler
zdroj: specialtyproduce.com

Biely stopkový zeler

Biely zeler bol vyšľachtený zámerne a to za účelom jemnejšej chuti. Je menej aromatický, viac svieži a sladší. Biele odrody sú na trhu menej dostupnejšie, pretože ide v podstate o relatívne mladý druh medzi repíkatými zelermi.

Sójová a worcestrová omáčka, avokádo, jablká, hrušky, citrónová tráva, zázvor, cesnak, paradajky, šošovica, cícer, zemiaky, batáty, huby, parmezán, balkánsky syr, mozzarella, tymian, bobkový list a rasca bielym zelerom chutia výborne.

Biely stopkový zeler
zdroj: specialtyproduce.com

(Tradičné) zelený stopkový zeler

Zelený stopkový zeler je bežným a pôvodným druhom. Najčastejšie predávané odrody sú Pascal , Utah a sú dostupné celoročne. Zaujímavým faktom je, že tieto odrody boli vyšľachtené z odrôd dovezených z Európy, hoci v európskych krajinách je bežný skôr buľvový zeler ako stopkový.

Najlepšie chutí v kombinácii so smotanou, cibuľou, jablkami, bielym vínom, vínnym a balzamikovým octom, eidamom, goudou, bielym korením, vanilkou, škoricou, šampiňónmi, arašidmi, kaparami, lososom, tuniakom, bravčovým, jehňom.

Zelený stopkový zeler
zdroj: specialtyproduce.com

Prvýkrát bol zeler popísaný ako kulinárska surovina v roku 1623 vo Francúzsku.

Ako skladovať stopkový zeler, aby vydržal naozaj dlho?

Skladovanie v igelitových vreckách zapríčiní skorú hnilobu řapíkatého zeleru. Najlepším spôsobom je skladovanie v alobale. Celý stopkový zeler zabaľte do alobalu. Úspechu dosiahnete len v prípade, že ho zabalíte skutočne dôkladne a pevne. Teda tak, aby sa žiadnou škárou k zeleru nedostala vlhkosť a vzduch.

Takto zabalený stopkový zeler vydrží čerstvý av poriadku až štyri týždne. Oproti tomu, zabalený v igelitovom sáčku začne hniť pravdepodobne už po jednom týždni.

Pestovanie stopkového zeleru

Pestovanie zeleru řapíkatého je všeobecne považované za problémové. Má pomerne dlhé vegetačné obdobie a nulovú toleranciu voči vysokým aj nízkym teplotám. Zeler sa vysádza vo chvíli, keď vonkajšie denné teploty neklesajú pod 10 °C, nočné pod 4 °C.

Podobne ako zeler buľvový, aj ten stopkatý potrebuje počas celého rastu veľa vody. Navyše veľmi zle znáša vyššie teploty na 32 °C.

Stopkatý zeler sa žne od júla až do jesene. Mladý, sotva zrelý zeler chutí úplne rovnako ako ten úplne zrelý. Čím zrelšia však je, tým viac je tmavšia.

Divoký zeler, predchodca všetkých zelerov a starodávny liek

Divoký zeler má pôvodné miesto rastu v oblasti Stredozemného mora. Je podobný zeleru řapíkatému, avšak jeho stonky sa bežne nekonzumujú. Listy a semená zeleru divokého majú veľmi výraznú chuť, oveľa silnejšie ako zeler buľvový a stopkatý. Využívajú sa ako korenie.

Hoci sú semená malé, v skutočnosti nejde o semená, ale o celé plody. V staroveku sa nimi liečili choroby pečene a čriev.

Divoký zeler
zdroj: specialtyproduce.com

Chuť divokého zeleru pripomína kombináciu anízu, koriandra, feniklu a mäty. Obvykle sa ním dochucuje grilovaná alebo pečená zelenina, vývary a zeleninové pyré. Skvele sa hodí k mrkve, tekvici, zemiakom, červenej repe, čakanke, orechom, maslu, olivovému oleju, bazalke, kôpru, petržlenu, slanine, slanine, čedare a parmezáne.

Na rozdiel od buľvového zeleru, nie je zeler divoký bežným alergénom.

Zdravotné prínosy divokého zeleru

  • Semená divokého zeleru majú antioxdačné, protiplesňové a protizápalové účinky.
  • Zmierňujú príznaky kožných problémov vrátane psoriázy.
  • Pôsobí priaznivo na zažívacie a menštruačné problémy.
  • Z rastliny vylisované esenciálne oleje stimulujú nervy, tým blokujú panické a hysterické ataky a navodzujú pokoj.
  • Sú tiež vhodné na zníženie krvného tlaku a vysoké hladiny cholesterolu.
  • Zbavujú telo kyseliny močovej a pôsobia ako prevencia artritídy.

Tradičné ajurvédske kúry alebo prírodná medicína z divokého zeleru:

  • Ochorenie dna:
    3 polievkové lyžice semien + 6 hrnčekov vody;
    povariť pod pokrievkou 2 hodiny, potom precediť a piť 1 hrnček aspoň 3krát denne.
  • Obličkové kamene:
    2 hrnčeky listov divokého zeleru + 4 hrnčeky vody;
    povariť pod pokrievkou 30 minút, precediť a piť 1 hrnček denne.
  • Vrásky:
    2 hrnčeky listov + 2 hrnčeky stoniek + 1 hrnček vody;
    rozmixovať a aplikovať na pleť vychladené z chladničky, 3krát týždenne.
  • Bolesť žalúdka:
    1 hrnček usušených listov + 2 polievkové lyžice kamennej soli;
    listy rozdrviť a zmiešať so soľou, užívať jednu čajovú lyžičku 3krát denne, po jedle.
  • Bolesti kĺbov:
    sušené semená zeleru divokého;
    rozmixovať na jemný prášok a užívať čajovú lyžičku rozmiešanú v pohári vody, raz denne.
  • Chudokrvnosť:
    2 hrnčeky listov + 1 mrkva + 1 hrnček vody;
    rozmixovať a piť pri nízkej hladine červených krviniek.
  • Nechutenstvo a anorexia:
    0,5 hrnčeka sušeného zázvoru + 0,5 hrnčeka sušených semienok divokého zeleru + 1 čajová lyžička korenia + 1 čajová lyžička rasce + 1 čajová lyžička soli;
    rozmixovať na prášok, užívať 0,5 čajovej lyžičky ihneď po jedle, maximálne však 2-krát denne.

Milan & Ondra

Obaja sme fanúšikmi dobrého jedla a radi varíme. Na tomto webe vás chceme inšpirovať tradičnými, ale aj menej bežnými receptami. Budeme radi, ak naše recepty vyskúšate a dáte nám vedieť, ako vám chutili. Dobrú chuť! :)