Mrkva, nedocenená zelenina, ktorá zďaleka nie je dobrá len pre naše oči. Viete, že nemusí byť vždy len oranžová?

Mrkva je jedným z prvých druhov zeleniny, ktoré sa deti naučia rozpoznať.

Obvykle si s ňou spájame predovšetkým oranžovú farbu a pozitívny vplyv na náš zrak.

Tento koreň v sebe ale ukrýva oveľa viac.

Viete, že veľmi prospieva aj nášmu tráveniu a srdcu?

Aký je vlastne rozdiel medzi mrkvou a karotkou?

A ako je to s večnou otázkou, či mrkva lúpať alebo nelúpať?

Poďme si túto neobyčajne obyčajnú plodinu predstaviť bližšie.

Mrkva, alebo karotka?

Mrkva obyčajná čiže Daucus carota patrí spoločne s petržlenom, zelerom, chrenom či reďkvou medzi koreňovú zeleninu. Vlastne je tou úplne najznámejšou. Všetky odrody mrkvy, s ktorými sa dnes stretávame, boli pôvodne vyšľachtené z voľne rastúcej mrkvy všeobecnej pravej, ktorá sa vyznačovala tenkým koreňom bielej farby.

Typickou farbou dnešnej mrkvy je oranžová, avšak v závislosti od odrody sa dá stretnúť aj s ďalšími farebnými variantmi, napríklad fialovou, červenou, bielou či žltou. Výnimkou nie sú ani odrody, ktoré majú zvonku inú farbu ako vo vnútri.

Dlane s rôznymi farebnými variantmi mrkvy, oranžovú, fialovú, bielu či žltú.
zdroj: health.clevelandclinic.com

Čo je baby karotka?

V súvislosti s mrkvou sa často používa aj pojem karotka. Jedná sa o jednu z raných odrôd mrkvy, ktorá má jemnú dužinu so sladkou chuťou a tvar jej koreňa je viac zaguľatený, nemá typicky špicatý koniec.

Patríte k milovníkom baby karotky? Napriek mylnému presvedčeniu mnohých z nás nejde o žiadnu špeciálnu odrodu, ale o bežnú karotku nasekanú a obrúsenú do typického tvaru. Väčšinou pochádza z mrkvy, ktorá by kvôli svojmu vzhľadu v obchodoch neobstála, a tak sa upraví. Prvýkrát sa objavila na prelome 80. a 90. rokov v Amerike, odkiaľ sa rýchlo rozšírila aj do ostatných krajín.

Čo obsahuje mrkva

Mrkva je všeobecne známa najmä ako skvelý zdroj betakaroténu, ktorý sa následne v tele premieňa na vitamín A. Okrem toho je táto koreňová zelenina bohatá tiež na ďalšie vitamíny a minerálne látky, predovšetkým draslík. V neposlednom rade je tiež skvelým zdrojom vlákniny. Zaujímavé je porovnanie mrkvy s ďalšími dvoma zástupcami koreňovej zeleniny, petržlenom a zelerom.

Nutričné hodnoty mrkvy

Surová mrkva
100 g
Varená mrkva
100 g
Surový petržlen
100 g
Surový zeler hľuznatý
100 g
Energia 41 kcal 35 kcal 36 kcal 42 kcal
Voda 88,3 g 90,2 g 87,7 g 88 g
Sacharidy 9,58 g 8,22 g 6,33 g 9,2 g
Bielkoviny 0,93 g 0,76 g 2,97 g 1,5 g
Tuky 0,24 g 0,18 g 0,79 g 0,3 g
Vláknina 2,8 g 3 g 3,3 g 1,8 g

Vitamíny a minerály

Surová mrkva
100 g
Varená mrkva
100 g
Surový petržlen
100 g
Surový zeler hľuznatý
100 g
Betakarotén 8280 µg 8330 µg 5050 µg 0 µg
Vitamín B1 0,066 mg 0,066 mg 0,086 mg 0,05 mg
Vitamín B2 0,058 mg 0,044 mg 0,098 mg 0,06 mg
Vitamín B3 0,983 mg 0,645 mg 1,31 mg 0,7 mg
Vitamín B5 0,273 mg 0,232 mg 0,4 mg 0,352 mg
Vitamín B6 0,138 mg 0,153 mg 0,09 mg 0,165 mg
Vitamín C 5,9 mg 3,6 mg 133 mg 8 mg
Draslík 320 mg 235 mg 554 mg 300 mg
Fosfor 35 mg 30 mg 58 mg 115 mg
Horčík 12 mg 10 mg 50 mg 20 mg
Sodík 69 mg 58 mg 56 mg 100 mg
Vápnik 33 mg 30 mg 138 mg 43 mg
Zinok 0,24 mg 0,2 mg 1,07 mg 0,33 mg
Železo 0,3 mg 0,34 mg 6,2 mg 0,7 mg

Prečo jesť mrkva

Vďaka mnohým vitamínom, minerálnym látkam a antioxidantom, ktoré mrkva obsahuje, nám dáva nespočetné množstvo dôvodov, prečo ju do nášho jedálnička zaradiť.

  • Zdravie očí – za túto svoju vlastnosť vďačí predovšetkým veľkému množstvu betakaroténu, ktorý sa následne v našom tele premieňa na vitamín A. Ten je veľmi dôležitý pre výživu očnej sietnice. Okrem betakaroténu mrkva obsahuje aj ďalšie látky, napríklad luteín, ktoré náš zrak chráni pred rôznymi ďalšími problémami a chorobami, ako je makulárna degenerácia alebo šedý zákal.

  • Tráviaca sústava – táto koreňová zelenina obsahuje veľké množstvo vlákniny, ktorá má veľmi pozitívny vplyv na naše črevá. Jedným z problémov, ktorým pravidelná konzumácia surovej mrkvy pomáha predchádzať, je zápcha. Na druhú stranu varená mrkva, napríklad v podobe mrkvového pyré, je jednoduchým, ale overeným spôsobom, ktorý nám pomôže zbaviť sa hnačky.

  • Kardiovaskulárne ochorenie – mrkva by mali pravidelne do svojho jedálnička zaradiť všetci, ktorí majú problémy s vysokým cholesterolom. Štúdie totiž preukázateľne ukazujú, že pomáha znížiť hladinu cholesterolu, čím prospieva nášmu srdcu.

  • Imunitný systém – vzhľadom na vysoký obsah rozmanitých antioxidantov a vitamínu C, posilňuje konzumácia mrkvy náš imunitný systém a zabraňuje vzniku rôznych chorôb a zápalov.

  • Regulácia hmotnosti – podobne ako vo väčšine zeleniny nájdeme v mrkve len veľmi málo kalórií a zároveň veľké množstvo vody. Je tak jednou z často odporúčaných potravín pri redukčných diétach.

Varená, alebo surová mrkva?

Mrkva je jedným z tých druhov zeleniny, ktorú je o niečo lepšie konzumovať vo varenom stave ako za surova. Je to práve z dôvodu betakaroténu. Zatiaľ čo zo surovej mrkvy je naše telo schopné vstrebať približne 25 % tohto dôležitého antioxidantu, z varenej mrkvy ho vstrebáme dvojnásobok. Mimochodom nie je pravda, že betakarotén obsahujú iba oranžové odrody mrkvy, nájdeme ho vo všetkých farebných variantoch, jeho množstvo sa ale mierne odlišuje.

Porovnanie medzi surovou mrkvou v celku a varenou mrkvou nakrájanou na kolieska.
zdroj: foodly.tn

Lúpať, alebo nelúpať?

Jedna z otázok, ktorá sa v súvislosti s mrkvou často diskutuje. Odpoveď závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od spôsobu prípravy a osobných preferencií. Niektorí ľudia totiž nemajú radi horkastú chuť šupky. So šupkou samozrejme odstránime aj niektoré zdraviu prospešné látky, ktoré sa v nej a tesne pod ňou ukrývajú.

Všeobecne nie je nutné mrkva lúpať pri príprave šalátov, polievok, pred dusením či pečením. Vhodnejšie je ju olúpať pri použití do mrkvových múčnikov či príprave detského pyré. Vhodnosť konzumácie šupky záleží samozrejme aj na tom, či bola mrkva ošetrená pesticídmi.

Celá nelúpaná mrkva a celá olúpaná mrkva.
zdroj: fruitnveggie.com

Ako naložiť s mrkvou v kuchyni

Jednou z výhod mrkvy je, že sa dá pripraviť na veľmi mnoho spôsobov, od šalátov so surovou mrkvou, cez varenie či dusenie až po použitie v ceste na pečenie.

Surová mrkva

Tiež patríte medzi tých, ktorí sa s chuťou zahryznú do surovej čerstvej mrkvy? Potom ju nakrájanú na kúsky či nastrúhanú využite pri príprave chutných mrkvových šalátov , jedným z tých, ktoré sa bez mrkvy nezaobídu, je napríklad Coleslaw.

Pokiaľ radi pečiete a chcete si najrôznejšie buchty a koláče pripraviť v zdravšej podobe, pridajte do cesta nastrúhanú mrkvu. Dodáte tak múčniku nielen sladkastú chuť, ale cesto bude tiež vláčnejšie. Viete, ako upiecť tú najlahodnejšiu mrkvovú tortu , ktorou prekvapíte všetky vaše návštevy?

Okrem toho môžete surovú mrkvu samozrejme tiež odšťaviť. Šťavu je možné následne vypiť len tak, alebo ju skombinovať s ďalšími druhmi ovocia a zeleniny a spracovať ich na zdravej detoxikačnej smoothie .

Varená mrkva

Mrkvu očistite av celku či nakrájanú varte v ľahko osolenej vode domäkka, záleží na tom, ako chcete mrkvu použiť. Jedným zo spôsobov je rozmixovať ju do podoby pyré. Uvarenú mrkvu môžete premiešať tiež s maslom a jemne nasekanými čerstvými bylinkami.

Varenú, ale tiež dusenú mrkvu, veľmi využite v rozmanitých receptoch na bravčové na mrkve . Ako mrkva, tak bravčové mäso môžete nielen nakrájať na kolieska, rezančeky či kocky, zaujímavo vyzerajú aj plátky bravčového podávané na mrkvových kolíkoch.

V neposlednom rade je varená mrkva samozrejme súčasťou mnohých zeleninových polievok. Rozmixovanú ju, spoločne s rozmanitým korením, bylinkami a ďalšou zeleninou, môžete použiť na prípravu lahodných mrkvových polievok .

Pečená mrkva

Ďalší zo spôsobov, akým môžete mrkvu upraviť, je pečenie. Očistenú mrkvu nakrájajte na kolíky či prúžky, pokiaľ možno s rovnakou hrúbkou. Následne zmiešajte olivový olej so soľou a ďalším korením a mrkvu v tejto zmesi rovnomerne obaľte. Potom ju rozprestrite na plech s papierom na pečenie. Pečte v predhriatej rúre na 200 °C približne 25 minút. Takto pripravenú pečenú mrkvu môžete konzumovať len tak, alebo ju použiť ako prílohu k mäsu.

Spôsob servírovania pečenej mrkvy s pikantnou salsou.
zdroj: 2teaspoons.com

Dusená mrkva

Dusenú mrkvu si možno pamätáte z detstva zo školskej jedálne. Na tieto pokrmy ale zabudnite, pokiaľ ju totiž skombinujete s korením a čerstvými bylinkami, vznikne lahôdka, ktorá svojou chuťou prekvapí každého, kto k dusenej mrkve pristupuje s predsudkami.

Najjednoduchším spôsobom, ako dusenú mrkvu pripraviť, je nakrájať ju na kolieska či rezančeky, podliať malým množstvom vody, osoliť a na malom kúsku masla a miernom ohni dusiť domäkka. Zmäknutú mrkvu sa potom odporúča ľahko zaprášiť múkou a prípadne pridať trochu cukru a masla. Spôsobov, ako pripraviť dusenú mrkvu , ale existuje oveľa viac. Skvele chutí napríklad s hráškom, zemiakmi či mletým mäsom.

Mrkva na pare

Skvelá a veľmi chutná je tiež mrkva pripravená na pare. Mrkvu očistite, nakrájajte a umiestnite ju do paráčika nad vriacu vodu. Zakryte a varte do chrumkava. Hotovú mrkvu premiešajte s maslom a najemno nasekanými čerstvými bylinkami. Podľa chuti dosoľte a pridajte korenie.

Karamelizovaná mrkva

Pravou lahôdkou, z ktorej môžete vykúzliť veľmi originálnu prílohu, je karamelizovaná mrkva. V panvici rozohrejete malé množstvo oleja, v ktorom následne rozpustite maslo. Pridajte mrkvu nakrájanú na kolieska či rezančeky a restujte ju na miernom ohni. Keď vidíte, že mrkva začala tmavnúť a mäknúť, pridajte cukor, ktorý následne nechajte skaramelizovať. Na záver pridajte soľ, korenie a prípadne trochu citrónovej šťavy.

Čo s mrkvovou vňaťou?

Pokiaľ si mrkvu pestujete sami, máte okrem koreňa k dispozícii aj jej vňať. A bola by veľká škoda ju vyhodiť do koša. Obsahuje totiž mnoho zdraviu prospešných látok, predovšetkým vitamín C, vápnik a železo. Všeobecne sa dá použiť veľmi podobne, ako vňať petržlenová, teda napríklad na dochutenie a na ozdobu chlebíčkov, polievok, cestovín či nátierok. Využiť ju môžete nielen v čerstvej podobe, ale aj sušenú.

Poháre s pestom vyrobeným z mrkvovej vňate.
zdroj: gsofarmersmarket.org

Ako pestovať mrkva

Mrkva patrí medzi najčastejšie pestovanú zeleninu na našich záhradách. Zvoľte pre ňu slnečné miesto s mäkkou pôdou, ktorú treba pred vysiatím mrkvy dobre zrýľovať a pridať do nej kompost. Pokiaľ budú v hline hrudky či kamienky, mrkva by mohla vyrásť do rôznych tvarov alebo zakrnět.

Semená vysajte v riadkoch maximálne do hĺbky 1 cm. Jednotlivé riadky by mali byť od seba približne 15 cm. Obvyklou dobou na siatie je polovica apríla, neskoré odrody sa sejú až koncom jari. Nutná je pravidelná zálievka a starostlivosť. Slabé sadenice je potrebné vytrhať a uvoľniť miesto tým silným a zdravým. Skoré odrody sa zberajú obvykle 8 týždňov po vysiatí, neskoré odrody po 12 týždňoch. Mrkva je zrelá vtedy, keď začne vädnúť jej vňať.

Mrkva vysadená v riadkoch pripravená na zber.
zdroj: bustlingnest.com

Pôvod mrkvy

Mrkva obyčajná patrí do rozsiahlej čeľade miříkovitých, rovnako ako petržlen, pastinák, fenikel, rasca či kôpor. Pôvodne pochádza z oblasti, kde dnes nájdeme Afganistan, Irán a Pakistan. Do Európy sa pravdepodobne dostala s nájazdmi kočovníkov z Ázie v priebehu stredoveku.

Oranžová mrkva, ako ju poznáme dnes, bola vyšľachtená v 17. storočí v Holandsku. Najväčším producentom mrkvy je v súčasnej dobe Čína, nasledovaná Uzbekistanom, Spojenými štátmi americkými a Ruskom. V Európe sa hojne pestuje tiež v Nemecku, Poľsku a na Ukrajine.

Druhy a odrody mrkvy

V priebehu storočného pestovania sa podarilo vyšľachtiť mnoho odrôd mrkvy, ktoré sa delia do niekoľkých skupín či druhov.

Nantes

Pôvod tohto druhu siaha do Francúzska, kde sa pestovala už pred 200 rokmi. Korene sú valcovité, stredne dlhé, s tupým zakončením. Je pre ňu typická sladkastá chuť. Keď sa povie karotka, sú to najčastejšie práve odrody, ktoré patria do tejto skupiny.

Druh mrkvy Nantes ako príklad klasickej karotky.
zdroj: gardenhobby.in

Chantenay

Pre Chantenay je typický kratší koreň kónického tvaru, ktorý je vhodný aj na pestovanie v plytkých alebo ťažkých pôdach. Korene sú sladké a majú príjemnú chuť. Ich nevýhodou je, že ak sa včas nezberajú, môžu zdrevnatieť.

Druh mrkvy Chartenay s malými bucľatými koreňmi.
zdroj: organiccatalogue.com

Danvers

Tento druh bol vyšľachtený roku 1800 v americkom Massachusetts. Ide o robustnejšie mrkvy podlhovastého a špicatého tvaru, ktoré sú nenáročné na pestovanie.

Mohutné mrkvy Danvers práve vytiahnuté z hliny.
zdroj: dtbrownseeds.co.uk

Na domáce pestovanie sú vhodné tieto odrody:

  • Scarlet Nantes – sladká odroda, ktorá sa veľmi ľahko pestuje
  • Neapol
  • Bolero – jasne oranžové mohutné mrkvy
  • Biely satén – obľúbená odroda bielej mrkvy
  • Dračia mrkva – mrkvy s fialovou šupkou a oranžovým vnútrom
  • Paris market – ide o netradičné mrkvy s krátkym okrúhlym koreňom pripomínajúcim oranžové reďkovky

Skladovanie mrkvy

Mrkva je najlepšie skladovať v chlade a tme, napríklad v pivnici, prípadne tiež na balkóne. Pokiaľ ju musíte uchovávať v chladničke, neukladajte ju do plastových vrecúšok. Najlepším miestom je priehradka na zeleninu s teplotou medzi 0 a 3 °C. Môžete ju zabaliť do látkového vrecka alebo ju v chladničke uchovávať ponorenú v miske s vodou.

Milan & Ondra

Obaja sme fanúšikmi dobrého jedla a radi varíme. Na tomto webe vás chceme inšpirovať tradičnými, ale aj menej bežnými receptami. Budeme radi, ak naše recepty vyskúšate a dáte nám vedieť, ako vám chutili. Dobrú chuť! :)