Kyselinu benzoovú (E210) v potravinách nájdeme oveľa menej často ako benzoan. Viete, z akého dôvodu?

Kyselina benzoová je aromatická karboxylová kyselina, ktorú je možné použiť na konzerváciu potravín.

Oveľa častejšie sa ale využívajú soli kyseliny benzoovej, najmä benzoan sodný, prípadne tiež benzoan draselný.

V prírode sa prirodzene vyskytuje v niektorých druhoch ovocia, napríklad jablkách, bobuľovinách či slivkách.

Väčšinou sa ale vyrába synteticky oxidáciou toluénu v kvapalnej fáze kyslíkom za prítomnosti kobaltového katalyzátora. Potravinársku kyselinu benzoovú možno tiež vyrobiť aj hydrolýzou benzotrichloridu.

Molekulárny vzorec E210 je C6H5COOH .

Hlavné dôležité body o E210 – kyselina benzoová:

Je to konzervant.
Ide o prírodnú látku , ale pre potravinárske použitie sa vyrába synteticky .
Nie je vhodné pre deti .
Je to potenciálny alergie n.
Použitie v SR je povolené, ale odporúčame sa tejto potravinovej prísade vyhýbať.

Kde sa kyselina benzoová používa?

Potravinárska kyselina benzoová funguje ako konzervant, ktorý znižuje rast mikroorganizmov a predlžuje trvanlivosť. Zvyčajná koncentrácia kyseliny benzoovej v potravinách sa pohybuje medzi 0,05 a 0,1 %.

Nájdeme ju predovšetkým v kyslých potravinách, napríklad v ovocných šťavách, nakladaných uhorkách, tatárskych omáčkach, nátierkach, margarínoch, horčiciach, marmeládach či šumivých nápojoch.

  • Spak Tatárska omáčka, kečup, americký dresing s jogurtom
  • Hamé Chilli omáčka
  • Hummus
  • Monster Energy drink

Jej použitie v potravinách a nápojoch je, ale menej časté, než použitie benzoanu sodného či benzoanu draselného. Dôvodom je najmä jej malá rozpustnosť vo vode, kyslá chuť a negatívny vplyv na pH potravín a nápojov.

Okrem potravín ju nájdeme aj v rade kozmetických prípravkov a výrobkov osobnej starostlivosti, ako sú hydratačné krémy, prípravky na opaľovanie či ústne vody.

Je E210 zdravé?

Použitie kyseliny benzoovej v potravinárskom priemysle bolo schválené americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) aj Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA).

Boli vyjadrené obavy, že kyselina benzoová a jej soli môžu reagovať s kyselinou askorbovou, čím vzniká malé množstvo karcinogénneho benzolu. Vykonané štúdie ale zatiaľ preukázateľne nepotvrdili, že by sa kyselina benzoová, na rozdiel od benzoanu sodného či draselného, na benzol menila.

U citlivých osôb môže pri požití nadmerného množstva spôsobiť príznaky podráždenia, ako je vyrážka, začervenanie alebo pocit pálenia.

Použitie v EÚ vs. USA vs. svet

Používanie kyseliny benzoovej v potravinárskom priemysle je povolené v EÚ, USA aj Austrálii.

V roku 2016 bola prehodnotená jej bezpečnosť spolu s jej soľami a úrad EFSA odvodil prijateľný denný príjem vo výške 5 mg na 1 kilogram telesnej hmotnosti.